Vtedydávno. Keď si mi ako mnoho iných veci nevedel vysvetliť prečo je strom živý.Nie ako živý tvor, ale jednoducho živý. Tak vtedy to asi celé začalo.
Objalasom kmeň stromu, pritisla svoje ucho k jeho kmeňu a počúvala akodýcha. Boli sme mladší a počúvali ako dýchajú stromy.
Častosa nám čudovali prečo žmurkáme na Slnko. Iba my sme to vedeli. Chceli sme hopresvedčiť aby nikdy neprestalo svietiť, aby sa nestriedalo s Mesiacom.Verili sme, že iba MY máme schopnosť prehovoriť ho.
Malasom takú bielu sukňu. Sedela som v nej bosá na tráve a písala si dodenníka. Toho, čo si nikdy nemohol vidieť :). Nastrašil si ma a ja somperom rozryla 3 strany ako veľmi som sa zľakla. Až na ceste domov si sapriznal, že si ma pozoroval už dlhšie a videl ako tancujem. V tejbielej sukni...
Chcelisme byť divoké kone. Chceli sme mať veľkú hrivu, štyri nohy a veľmi rýchlocválať. Moje dlhé vlasy sa tej hrive miestami podobali. Asi preto si ich takčasto hladil...
U tvojejbabky na záhrade bolo skvelo. Ale samozrejme, nie len záhrada bola skvelá :D.Tam však bola natiahnutá hojdacia sieť. Sieť medzi dvomi orechovníkmi do ktorejsme sa ledva obaja vtesnali. Pozorovali sme oblohu. Chceli sme zlízať všetkyšľahačkové prasiatka a sedemhlavých drakov a byť strašne tuční.Smiali sme sa. Veľmi. Stále sme sa z tej hojdačky prekotili.
Nikdysi ma nenechal smiať samotnú. Smial si sa z môjho smiechu a jaz tvojho. Pointa vždy potom niekam utiekla.
Bolsi tak blízko, že si mi často dýchal na krk. Dýchaj ako dýchal! Ty si priamňuchal a mňa to veľmi šteklilo. Vedel si to a mám pocit, že právepreto si to robil...
A vtedykeď sme voňali rána? Každé malo inú vôňu. Rýchlo som sa ponáhľalaz postele aby som ovoňala ráno. Ty si sa len smial :D. Ale napokon smeskonštatovali, že na vôňu letných a zimných rán nemá žiaden kvet... snáďiba ľalia :).
Jetoho veľa, čo by sa dalo ešte povedať. Mne už akosi došli slová.
Vždytu budem, iba ty vieš kde ma nájdeš... :)
mťfeeestr
:-)
... fy...
Hudba: Dido – See You When You´re 40